Alix Steel napísal pre The Street článok s názvom „Top 5 Reasons Gold Prices Move“. Prinášame Vám jeho skrátený preklad.

Cena zlata vzrástla o viac ako 10% v roku 2010. V stredu, 1. septembra zatvárala obchodovanie na úrovni 1241 $ za 1 trójsku uncu. Zvyšujúca sa nezamestnanosť v USA, spomalenie importu do Číny, slabé globálne ekonomické fundamenty a neutíchajúce problémy v eurozóne zapríčinili nedávny prudký rast ceny zlata. Ale to ani tieto udalosti nám ešte neposkytujú celkovú mozaiku.

Cena zlata začala opäť naberať na sile v posledných týždňoch, po tom čo John Chambers, CEO spoločnosti Cisco poukázal na možnosť návratu recesie s tzv. dvojitým dnom (double-dip) a taktiež cenám pomohli negatívne informácie týkajúce sa zdravia americkej ekonomiky, hlavne obavám zo zvyšujúcej sa nezamestnanosti. Cena zlata poskočila v auguste o 5%, zatiaľ čo DJIA stratil zo svojej hodnoty 4%.

Avšak ceny zlata sú volatilné. Značný pokles akcií pôsobí, že investori musia predávať zlato do hotovosti a následný pokles zase vyvolá jeho masívne nákupy, nakoľko investori ho v takomto prípade kupujú za „zľavnené“ ceny. Okrem nedávnej nervozity na trhu, tu je ďalších 5 fundamentálnych faktorov, ktoré prispievajú k silným cenovým pohybom zlata.

5. Manipulácia ceny

Cenová manipulácia zlata je najviac kontroverznou teóriou, ktorá sa na trhu so zlatom, podľa analytikov, vyskytuje už 20 rokov. Niektorí sú názoru, že ceny zlata sú ilegálne potláčané viac ako 2 dekády centrálnymi bankami a vládami.

Centrálne banky disponujú podľa záznamov zlatom v objeme 32 000 ton. Z toho 2 800 ton je v držbe Medzinárodného menového fondu (MMF). Na základe dohovoru Washington Agreement on Gold, jeho členovia disponujú právom predať maximálne množstvo 400 ton zlata za obdobie 1 rok, a tým sú schopní obmedziť množstvo zlata na trhu.

GATA(Gold Anti-Trust Action Committee) argumentuje, že centrálne banky držia vo svojich depozitách momentálne menej ako 15 000 ton zlata. Chýbajúce zlato bolo údajne tajne predané alebo prenajaté na trhu, aby sa zabránilo rastu ceny zlata na jeho oprávnenú hodnotu, ktorá by sa mala pohybovať medzi 3000$ a 5000$ za uncu.

Dôvod, prečo sú ceny zlata stláčané pod jeho skutočnú hodnotu je najmä ten, že centrálni bankári a vládni úradníci hľadia na zlato ako na barometer zdravia ekonomiky. Teória manipulácie zlata znamená, že globálna ekonomika je v horšom stave ako si mnohí investori myslia, a že zlato by malo byť kupované ako konečný „bezpečný prístav“. Ďalšia teória, ktorá potvrdzuje manipuláciu so zlatom sa opiera o fakt, že traderi shortujú zlato a striebro v čase keď tieto komodity zaznamenávajú rast. To by znamenalo, že niektoré skupiny traderov disponujú informáciami, ktoré nie sú pre „bežného“ investora dostupné. Takéto podozrenie padlo aj na jedny z najznámejších bánk sveta ako sú JPMorgan a HSBC.

Na druhej strane stojí skupina investorov s diametrálne odlišným názorom. Tí sú presvedčení, že údajné dôvody k manipulácii tohto drahého kovu  sú absolútne neopodstatnené. Podľa Johna Nadlera, senior analytika v spoločnosti Kitco.com neexistuje žiaden dôvod si myslieť, že je v niekoho záujme znižovať cenu zlata. Podobné teórie, podľa neho, ostávajú iba nepodloženými obvineniami.

4. Ponuka a dopyt

Faktor ponuky a dopytu je kľúčovým faktorom pri určovaní ceny zlata.
Mnoho analytikov je presvedčených , že na trhu sa nenachádza dostatočné množstvo zlata, ktoré by mohlo uspokojiť dopyt. Nadzemné zásoby zlata sa odhadujú na 160 000 metrických ton a rastú okolo 2 400 ton ročne, čo je iba 1,75%, zatiaľ čo dopyt pokračuje v expanzii.
Ponuka zlata sa v druhom kvartáli medziročne zvýšila o 17%, na druhej strane, dopyt rástol tempom 36%. Produkcia z baní sa zvýšila na 658,5 tony a dopyt vyskočil o 1 050 ton. V rokoch 2005-2009 získal priemysel zlata 59% svojej ponuky z banskej produkcie, 31% pochádzalo z recyklácia zlata a 10% z predaja centrálnych bánk.

Počas posledných troch rokov, kumulatívna ponuka vzrástla o 59%, zatiaľ čo dopyt sa navýšil o 62%. Táto nerovnováha vytvorila fundamentálnu podporu na rast cien zlata. Očakáva sa dokonca zvýšenie v rámci tohto trendu, pretože investori hľadajú cesty ako lepšie diverzifikovať svoje portfóliá a investícia do zlata je jednou z možností. Hoci môžeme sledovať viacero faktorov, ktoré vplývajú na cenu zlata, celkový trend je určovaný dynamikou ponuky a dopytu.

3. Bezpečný prístav a nákupný tlak

Historicky, investovanie do zlata bolo príznačné pre „milovníkov“ zlata, ktorí sú presvedčení, že globálne bohatstvo utrpí značnú eróziu a zlato bude jedinou skutočnou menou.

Ale s príchodom globálnej hospodárskej krízy, ktorá v roku 2008 významne zasiahla finančné trhy, začala sa vynárať skupina investorov, ktorá predtým o zlate neuvažovala. Títo investori sú momentálne ochotní alokovať istú časť svojho portfólia práve do zlata. Odporúčané percento alokácie je zvyčajne udávané medzi 5-20%, čo záleží na investičnom profile daného obchodníka.

Táto zmena bola zapríčinená aj z dôvodu, že zlato sa stalo obľúbeným finančným artiklom známych svetových investorov ako napríklad George Soros, ktorý navýšil pozície v ETF krytom zlatom z počtu 2,5 milióna akcií na 6,2 milióna akcií. I keď, následne po dosiahnutí maxím na hodnote 1227 $ za uncu, časť z týchto akcií predal, stále je 7. najväčším držiteľom akcií. Najväčší vlastníkom ostáva John Paulson, ktorý vlastní 31,5 mil. akcií.

Práve veľkí inštitucionálni investori sú v tomto smere nesmierne dôležití, pretože ich konaním sa zvyšuje nákupný tlak. Retailoví investori následne taktiež otvárajú long pozície, pretože sa obávajú zmeškanej príležitosti. Možnosti investovania do zlata sa v posledných rokoch zjednodušili. To bolo spôsobené hlavne vznikom fyzickým zlatom krytých ETF.

2.  Znehodnotenie meny  

Najviac populárnym dôvodom prečo vlastniť zlato je hedge proti inflácii. Predpoklad znie, že v prípade straty hodnoty papierovej meny, zlato si zachováva svoju kúpnu silu a ochraňuje vytvorený majetok.

Časy skutočnej trhovej paniky ale zapríčinili, že tak dolár ako aj zlato, sa stali bezpečnými prístavmi ako alternatívy k akciám a „rizikovejším“ menám ako napríklad euro. Ale FED to môže všetko zmeniť.

FED nedávno rozhodol, že peniaze z dlhopisov, ktorým končí splatnosť použije ako ďalšiu  pôžičku americkej vláde. Veľa analytikov preto špekuluje, že FED je pripravený spustiť  nové kolo kvantitatívneho uvoľňovania , ak sa výsledky americkej ekonomiky budú aj naďalej zhoršovať. Ak bude chcieť FED navýšiť likviditu na trhu, potom jedinou možnosťou je tlačenie nových peňazí.

Hoci je súčasná inflácia na nízkej úrovni, budúca hrozba nalievania nových peňazí do ekonomiky môže spôsobiť úpadok amerického dolára a ešte viac potvrdiť ambíciu zlata stať sa novou menou.

Momentálne sa vedie viacero diskusií ohľadne témy deflácie. Práve deflačný scenár považuje veľká časť analytikov za pravdepodobnejší, v porovnaní s infláciou. Avšak, zlato nie je investíciou na odpísanie ani v prípade deflačného scenára. Podľa Nadlera, v prípade deflácie, bude cena zlata padať rovnako ako iné triedy aktív, ale v oveľa menšej miere ak porovnáme zlato napríklad s dlhopismi, akciami a nehnuteľnosťami.

V podstate je jedno, ktorý scenár bude pravdivý, či budeme zažívať infláciu alebo hlbokú defláciu. Dlh americkej ekonomiky je momentálne viac ako 13 biliónov dolárov a úroky splatné vo fiškálnom roku 2010 dosahujú 224 miliárd. Podľa pesimistov, tieto fakty budú mať za následok úplnú degradáciu amerického dolára až k nulovej hodnote. Práve nedostatok dôvery vo fiat peniaze podporí zvyšovanie ceny zlata v dlhodobom horizonte.

1.  Nákupy centrálnych bánk

Obrovské, dvojciferné cenové pohyby v zlate by mohli znamenať, že na trhu existujú veľkí predajcovia a nákupcovia ako napríklad centrálne banky.

V posledných štvrťrokoch môžeme badať fundamentálnu zmenu v správaní sa centrálnych bánk. Celkovo, centrálne banky bývali čistými predajcami zlata počas minulých 2 dekád.
Avšak, od 2. štvrťroka 2009, centrálne banky z krajín emerging markets sa premenili na čistých nákupcov. Indická centrálna banka aktívne nakupuje zlato z MMF. India momentálne drží  7,5% v zlatých rezervách, čo je stále omnoho menej ako 20% zlatých rezerv z roku 1994.

Jedným z najväčších nákupcov je Čína. Počas minulých piatich rokov, táto krajina tajne zväčšila držanie zlata z úrovne 600 ton, až na úroveň 1 054 ton. Čína momentálne drží iba 1,6 % svojich rezerv v zlate. Ak by chcela zvýšiť toto množstvo na 3%, potrebovala by dokúpiť ďalších 1000 ton. Na porovnanie; USA drží 70% svojich rezerv v zlate, Portugalsko 80%.

Centrálne banky nakupujú zlato ako investíciu. Začnú ho nakupovať, keď budú cítiť, že zlaté rezervy sú príliš nízke v porovnaní s množstvom držby iných aktív.

Trh je v backwardácii vtedy, pokiaľ cena nasledujúceho kontraktu je nižšia ako cena predchádzajúceho kontraktu futures. Backwardácia je síce typická pre výnosové futures (napríklad na akciové indexy), avšak môže platiť aj pre ostatné komodity. Nasledujúci graf zobrazuje budúce ceny kontraktov futures na meď.

Na tomto grafe vidíme netypickú udalosť - budúce kontrakty medi sú lacnejšie ako tie súčasné. Prečo? Odpoveďou je nedostatok medi na trhu. V prípade, že je na trhu veľký nedostatok komodity, tak je súčasná cena vyššia ako tá budúca. Vtedy náklady na skladovanie nehrajú rolu a nákupcovia sú ochotní platiť viac za cenu medi teraz ako za rok. Takáto krivka ponúka výnosnú bezrizikovú obchodnú stratégiu pre držiteľov medi, kedy ju môžu predať za vyššiu cenu na trhu a nakúpiť lacné neskoršie futures.

Aby situácia nebola tak jednoduchá, tak nám ďalší graf ukazuje špecifický príklad, kde vidíme spojenie backwardácie a kontanga na jednej komodite. Jedná sa o zemný plyn. Dôvodom cyklickej backwardácie je sezónnosť tejto komodity, keďže zemný plyn sa prakticky nedá uskladniť. Jeho cena tak dosahuje maximum v najchladnejších mesiacoch v roku.