Americký dolár stále ostáva základom svetového finančného systému, keď väčšina svetových devízových rezerv je vedená v amerických dolároch. Dolár vznikol mincovým zákonom z roku 1792 a jeho hodnota bola stanovená na 27g striebra a zhruba 1,6g zlata. V roku 1900 sa zrušila bimetalická sústava a doláru bola stanovená hodnota 4,5g zlata. V roku 1933 bolo však všetko menové zlato skonfiškované vládou. S tým, ako sa hodnota dolára oddeľovala od zlata, tak jeho kúpna sila (to, čo sa dá za dolár kúpiť) výrazne klesala. Nasledujúci graf ukazuje vývoj kúpnej sily dolára:

  

Vidíme, že hodnota dolára (voči základným tovarom) od roku 1900 prudko klesá, čo súvisí so vznikom FEDu, svetových vojen, zadlžovania sa a postupného obmedzovania zlatého štandardu. Po tom, ako bol zlatý štandard úplne opustený, tak dolár začal dramaticky strácať na hodnote. $1 v súčasnosti by mal tak hodnotu iba menej ako 3 centy v roku 1774.

 Dôležité medzníky dolára

• V 70. rokoch minulého storočia sa v USA datuje obdobie stagflácie, ktoré bolo poznamenané vysokou nezamestnanosťou a ekonomickou recesiou. Dolár prudko oslaboval, keďže krajina dosahovala výrazné deficity a množstvo dolárov v obehu prudko rástlo. Reálne ceny komodít rástli tiež a obdobie bolo poznačené ropnými a potravinovými šokmi.
• Situáciu stabilizoval až začiatkom 80. rokoch prezident FEDu Paul Volcker, ktorý zvýšil úrokové sadzby nad 16% a výrazne priškrtil zvyšovanie dolárov v obehu. Dolár začal prudko posilňovať.  
• V roku 1985 dosiahol dolár tak silné úrovne, že si situácia vyžadovala politické riešenie. Na stretnutí v Plaza hoteli (Plaza Accord) sa dohodli predstavitelia USA, Japonska, Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie na oslabení dolára kontrolovaným spôsobom. USA znížili úrokové sadzby a ostané krajiny ich zvýšili a zároveň krajiny prevádzali spoločné intervencie. Do dvoch rokov americký dolár oslabil o zhruba 50% voči marke a japonskému jenu.