Bolo vypracovaných veľa štúdií, ktoré sa venujú príčinám krachu z roku 1987, avšak doposiaľ nebola zverejnená žiadna presná príčina. Často krát neexistuje žiadna konkrétna príčina, a prepad je spôsobený mnohými menšími faktormi simultánne. Tak to bolo aj v prípade tohto krachu.

Za zmienku stojí, že prudkému prepadu z októbra predchádzal bezprecedentný rast na akciových trhoch v mnohých krajinách. Napríklad USA počas prvých deviatich mesiacov v roku 1987 zaznamenalo zvýšenie svojich akciových trhov o 31,4%. Niektorí ekonomickí komentátori sú teda názoru, že skutočnou príčinou októbrového pádu boli zvyšujúce sa ceny aktív počas predchádzajúcich 9 mesiacov, ktoré zapríčinili špekulatívnu bublinu.

Spúšťač prepadu

Pri existujúcej bubline na akciových trhoch sa čakalo na spúšťač krízy, ktorým sa nakoniec stali „portfóliové poistky“  v spojením s počítačovými programami. Zmyslom poistenia portfólia akcii bolo predávať indexové futures v prípade, že hodnota portfólia akcií poklesne.  Výpredaj akcií tak mal za následok počítačom riadený výpredaj futures na akcie, ktoré ešte viac podporovali výpredaj akcií.

Obchodovanie sa tak počas dňa dostalo do výlevky a z trhu sa stratila likvidita. To podporilo ďalší pokles akcií. Priložený obrázok ukazuje volatilitu, ktorá sa z bežných úrovní 20% dostala až na 152,5%, čo je najviac v histórií.

 

Následok krachu

Krach z 19. októbra 1989 nemal ale na ekonomiku trvalejší vplyv. Napriek tomu sa však týmto prepadom odpísalo $500 mld. trhovej kapitalizácie len v USA. Zaviedli sa preto nasledovné opatrenia, aby sa niečomu podobnému predišlo v budúcnosti:

• Zjednotili sa maržové požiadavky a tak sa obmedzil pákový efekt a riziko volatility.
• Zaviedli sa prerušovače systému „Circuit Breakers“. Pokiaľ by DJIA prepadol o 250 bodov za deň, tak sa uzavrie obchodovanie na hodinu a pokiaľ by prepadol o 400 bodov, tak na 4 hodiny. (Tieto údaje sa momentálne aktualizujú štvrťročne).