Cena sa mení vplyvom ponuky a dopytu, čiže toho, či ľudia nakupujú alebo predávanú. Veľkú väčšinu času sa cena pohybuje iba málo, keďže vplývajú na ňu milióny malých obchodníkov, ktorých obchodné transakcie sú protichodné a často sa vyrovnávajú. Takéto obchodovanie voláme obchodovanie do strany. Navyše obchodná aktivita je v tomto období iba nízka, keď veľká časť obchodníkov bude čakať na väčší trhový pohyb. Často sa hovorí, že viac ako 80% času cena osciluje okolo nejakej úrovne, kedy vyšší dopyt po finančnom inštrumente pôsobí na jeho krátkodobý rast a zníženie tohto dopytu má za následok jeho pokles. V jednoduchosti môžeme povedať, že finančnému trhu odpovedá Paretovo pravidlo, podľa ktorého sa trh 80% času hýbe bez smeru do strany a pričom sa na trhu realizuje iba 20% celkového množstva obchodov, avšak pri zvyšných 20% času trh získava obrovskú dynamiku a realizuje sa na ňom až 80% objemu obchodov.

Aké sú teda tie faktory, ktoré vytvárajú výrazné pohyby na trhu?

•    Úrokové sadzby – asi najsilnejší vplyv na pohyb finančných inštrumentov majú zmeny úrokových sadzieb centrálnych bánk, ktorými manipulujú trhové sadzby. Úrokové sadzby ukazujú o koľko sa zmení náš výnos pokiaľ investujeme do jedného či druhého inštrumentu alebo koľko nás stojí úver. Aj malá zmena úrokov mení očakávania trhových subjektov a tie prudko reagujú nákupom perspektívne výnosnejších aktív.
•    Ekonomické dáta – súkromné ako aj vládne štatistické organizácie zverejňujú ekonomické čísla, ktoré silno vplývajú na účastníkov trhu, pretože môžu výrazne meniť očakávania trhových účastníkov o vývoji hospodárstva ako celku a následne aj úrokových sadzieb.
•    Pohyby ostatných inštrumentov – ponuku a dopyt po finančnom inštrumente výrazne ovplyvňujú aj pohyby ostatných inštrumentov. Veľká väčšina finančných aktíve je medzi sebou korelovaná, to znamená, že pohyb jedného inštrumentu vplýva na druhý inštrument. Napríklad pohyb na rope ovplyvňuje pohyb akcií ako aj dolára.
•    Vyjadrenia politikov – medzi najvplyvnejších svetových politikov patria okrem ministrov financií aj centrálni bankári, ktorí majú moc svojimi vyjadreniami rovnako meniť očakávania trhu. Rétorika centrálnych bankárov je preto citlivo vnímaná trhovými subjektmi.
•    Intervencie centrálnych bánk – pokiaľ centrálna banka nie je spokojná s vývojom kurzu svojej meny, tak môže na trhu začať intervenovať. To znamená predávať svoju menu a nakupovať meny cudzie. Takýmto spôsobom znehodnocuje svoju menu veľmi rýchlym spôsobom a cena domácej meny prudko prepadne.  Intervenovať sa však dá aj na ostatných finančných trhoch.
•    Aktivita veľkých hráčov – v kapitole o účastníkoch trhu sme poukázali na existenciu veľkého množstva účastníkov trhu, pričom tí väčší majú k dispozícií obrovské množstvo kapitálu, ktorým dokážu spôsobiť výraznú prevahu na strane dopytu ako aj ponuky. Ich obchodovanie tak môže spôsobiť krátkodobú ako aj strednodobú reakciu so silným vplyvom na pohyb ceny.
•    Neočakávané udalosti – neočakávané udalosti alebo takzvané „Black swans“ majú na trhu oveľa väčšiu váhu ako by sme si na prvý pohľad mohli myslieť. Sú to udalosti s veľmi hlbokými následkami ako teroristické udalosti, katastrofy, vojny alebo nové objavy. Väčšinou trh reaguje veľmi prudko a prehnane na všetky náznaky hrozieb rizika.