Forex tak ako ho poznáme funguje od marca 1973. Dovtedy sa menový trh nenazýval forexom pretože už od priemyselnej revolúcie sa výmenné kurzy odvíjali od hodnoty zlata. Každá mena ako britská libra či americký dolár bola vymeniteľná za určitý objem drahých kovov. Iba v čase vojen sa táto vymeniteľnosť krátkodobo zastavila. Z tohto dôvodu nebolo možné obchodovať s menami a špekulovať na ich vývoj. Preto je obchodovanie na forexe relatívne krátkodobá záležitosť.

Dôležitosť dolára

Dolár získal svoje výhradné postavenie hlavnej svetovej meny pred koncom druhej svetovej vojny, kedy na základe dohody z Bretton-Woods bol stanovený ako jediná svetová mena vymeniteľná za zlato. USA z vojny výrazne profitovali a počas nej získali veľkú väčšinu existujúceho svetového zlata, čo dávalo doláru nesmiernu moc. Iba dolár bol vymeniteľný za zlato a aj to iba centrálnymi bankami. Ostatné meny sa zo začiatku obchodovali takmer výhradne iba voči doláru. V roku 1955 boli zafixované tieto kurzy: USDJPY=360; USDDEM=4,2; USDGBP=0,3571; USDFRF=3,5; USDITL=625; USDCAD=0,986.

Koniec zlata v systéme

Svet si v tomto systéme zvykol na to, že dolár je lepší ako zlato, pretože prináša úrok. Toto postavenie využili Američania tak, že začali pomocou svojich neustálych deficitov zvyšovať množstvo dolárov v obehu, čím dali zelenú životu na dlh a oslabovaniu dolára. Štáty, ktoré produkovali, dostávali za svoje tovary čoraz menšiu hodnotu, čo malo za následok silný odliv zlata z USA, keď exportéri vymieňali svoje získané doláre za stabilnejšiu hodnotu. V roku 1971 sa celý tento systém založený na doláre rozpadol, keď USA jednostranne vyhlásili zrušenie systému Bretton-Woods, keďže jej dolárové rezervy poklesli zhruba na 30% svojej povojnovej hodnoty. Spojené štáty tak de facto zbankrotovali.

Smithsonovská dohoda

Od roku 1971 už zlato nebolo súčasťou menového systému a svetová ekonomika sa dostala vlastne do vojnového stavu,   tak ako to bolo vždy počas predchádzajúcich 250 rokov, keď štát nebol schopný plniť svoje záväzky. Od tohto času je hodnota meny závislá priamo či nepriamo najmä od politických rozhodnutí. Centrálne banky sa stali hlavným subjektom vplyvu na kurz mien a ich snahou za posledných 40 rokov bolo udržovať stabilné výmenné kurzy a hodnotu meny.

Prvým politickým pokusom o vznik monetárneho systému bez zlata bola Smithsonovská dohoda, ktorá fixovala výmenné kurzy medzi sebou v pásme a umožňovala ich pohyb v rozmedzí +/- 2,5%. Aj keď bola táto dohoda označená prezidentom Nixonom za „najväčšiu monetárnu dohodu v dejinách ľudstva“, vydržala iba niekoľko mesiacov, keďže dolár neustále oslaboval. menový trh sa po jej kolapse zatvoril vo februári 1972 a otvoril sa až v marci 1973.

Systém plávajúcich mien (floating)

Novootvorený trh už pracoval na úplne inom systéme – systéme plávajúcich mien. Hodnota mien tu bola, tak ako platí aj v súčasnosti, určovaná primárne trhom. Platí to však iba pre hlavné meny sveta – silné ekonomiky, ktoré chcú ponechať kurz svojej meny na trh. Pre ostatné slabšie a zraniteľnejšie ekonomiky platí, že tie majú zavedený prísny ochranný režim založený na pevnom a podhodnotenom výmennom kurze.