Z predchádzajúceho textu je zrejmé, že stratégia nakúpiť „niečo“ a držať to niekoľko rokov bez zmeny nemá význam. Skutočne, prístup „Buy&Hold“ (nakúp a drž) je v dnešnej dobe, kedy globálnu ekonomiku držia nad vodou iba fiškálne a monetárne stimuly, mŕtvy. Ak má byť investor v tomto svete plnom rizika a volatility úspešný musí zvoliť práve uvedený prístup.

Problémom však je, že v nejakej mene (hotovosti či bankovom účte) musíme držať svoj kapitál, kým nevstúpime do nejakej investičnej stratégie.  No peniaze dlhodobo strácajú na hodnote a historický priemer nám hovorí, že z dôvodu neustáleho rastu peňazí v obehu strácajú na hodnote až okolo 2% ročne. V súčasnosti sa navyše všetky hlavné krajiny sveta pretekajú o to, ktorá z ich mien oslabí čo najviac, čoho výsledkom bude s najväčšou pravdepodobnosťou ešte väčší rast cien v budúcnosti. Z investičného pohľadu je preto veľmi dôležité v akých menách držíme svoju hotovosť. Ako teda vytvoriť svoje investičné portfólio?

Akú menu si vybrať

Pokiaľ žijeme v Európe, tak je jednoznačne našou prioritou držba eura. Po posledných problémoch Európskej menovej únie je ale zrejmé, že držať peniaze iba v eurách by bolo chybou. Preto sedliacky rozum hovorí o tom, že by sme mali diverzifikovať svoju držbu hotovosti aj na ostatné svetové meny. Tu však vzniká obrovský problém, pretože takmer žiadna svetová mena nie je bezpečná, keďže všetky vlády robia podobnú hospodársku politiku. Preto by princíp diverzifikácie do mien mal byť podobný ako princíp investovania – držať meny, ktoré posilňujú a zbavovať sa mien, ktoré oslabujú.

Hodnotu jednotlivých mien ovplyvňuje mnoho faktorov, ak však vychádzame zo súčasného fundamentálneho výhľadu, ktorý hovorí o tom, že svetová ekonomika sa začína dostávať do druhej fázy globálnej krízy, tak uprednostníme meny, ktoré v kríze dobre profitujú. Medzi ne patrí najmä japonský jen, americký dolár a švajčiarsky frank. Naopak paradoxne budú strácať meny, ktoré majú lepšie fundamenty, avšak investori ich vo veľkom nakupovali z dôvodu vysokých úrokových výnosov v čase hospodárskeho rastu ako austrálsky dolár, nórska koruna alebo poľský zlotý. V čase krízy tak musia svoje pozície uzatvárať.

Mali by sme preto byť maximálne konzervatívni a zvoliť veľmi jednoduchý scenár diverzifikácie. Rozložiť portfólio medzi 3 hlavné meny a jednu vedľajšiu. Medzi tri hlavné meny považujeme euro, dolár a zlato. Ako vedľajšiu menu môžeme chápať napríklad austrálsky dolár alebo nórsku korunu. Možno sa čudujete prečo medzi meny zaraďujeme aj zlato, avšak zlato je jedinou menou, ktorá dlhodobo nestráca na hodnote. Z krátkodobého pohľadu je síce volatilná, avšak po stáročia si dokáže uchovávať svoju hodnotu, pričom nemá konkurenciu. Zlatu sa však venujeme inde. 

Výhodou uvedenej diverzifikácie je to, že ju prakticky ani nemusím vytvárať avšak pomocou nákupu akcií, ETF alebo ETC v jednotlivých menách ho dosiahnem. Pokiaľ napríklad máme nakúpené ETF amerického technologického sektora (XLK) denominovaného v dolároch v objeme 30% nášho kapitálu, ETC na poľnohospodárske plodiny (AIGAP) denominované v eurách v objeme 30% nášho kapitálu, nakúpené ETF na zlato (ZGLD) denominované v eurách v objeme 30% a za zvyšných 10% nakúpime akcie nórskeho ropného gigantu Statoil, potom sme riziko dlhodobých kurzových strát v jednej mene obmedzili.

Avšak pokiaľ sa situácia zmení (napríklad investori prestanú dôverovať USA alebo nastane globálny výpredaj špekulačných pozícií) potom je na čase stratégiu zmeniť. Preto sledovanie výmenných kurzov nutne patrí k úlohám investora. Navyše ten môže jednotlivé meny nakupovať aj vo forme ETF.