Durácia dlhopisov

Profesionálni investori, ktorí nakúpili dlhopisy do svojho portfólia sledujú duráciu dlhopisu. Durácia odzrkadľuje citlivosť dlhopisu na zmenu úrokových sadzieb. Ak by úrokové sadzby išli hore, vieme, že by investori stratili a opačne. To, koľko stratia ukazuje durácia, presnejšie parameter  PV01, ktorý odzrkadľuje zmenu ceny pri zmene bázického bodu.

Ešte predtým ako sa dostaneme k zmene durácie, povedzme si čo je to bázický bod. Bázický bod je jedna stotina percentuálneho bodu, ktorý má veľkosť 1%. Bázický bod je teda 0,01%. Parameter PV01 ukazuje, o koľko sa zmení hodnota portfólia investora v prípade, že úrokové sadzby vzrastú o 0,01%. Dobrým príkladom je americká rezervná banka FED, ktorá pri svojom kvantitatívnom uvoľňovaní nakúpila obrovské množstvo dlhopisov a tým pádom ako vlastník dlhopisov bude dosahovať stratu, pokiaľ budú úrokové sadzby rásť. Pre FED je teraz PV01 zhruba 1,5 mld. USD. Znamená to, že pokiaľ úrokové sadzby vzrastú o jeden bázický bod, FED stratí 1,5 mld. USD. To je ďalší z dôvodov, prečo sa bude snažiť udržiavať úrokové sadzby nízke.

Najobchodovanejšie dlhopisy

Medzi najdôležitejšie a najobchodovanejšie svetové dlhopisy patria americké a nemecké dlhopisy, tie však majú rôzne označenia vzhľadom k dĺžke ich splatnosti. Nasledujúca tabuľka udáva ich prehľad:

Inflačné dlhopisy

Hovorili sme o tom, že dlhopisy môžu mať menší výnos ako je skutočná inflácia v krajine. Niektoré krajiny preto začali emitovať inflačne chránené dlhopisy, kde výnos je odvodený od inflácie v krajine. V USA sa tieto dlhopisy nazývajú TIPS alebo Treasury Inflation Protected Bonds a sú vhodnou alternatívou pre investorov, ktorí očakávajú, že ich investície by mohli stratiť z dôvodu rastúcej inflácie.

Riziko dlhopisov

Riziko dlhopisov neexistuje iba pre držiteľa dlhopisu ale aj pre jeho emitenta. Držiteľ stráca v prípade, keď cena dlhopisu klesá a podobne je na tom aj emitent, ktorý musí platiť vyššie úroky za svoje nové emisie. Stačí aby napríklad vzrástli úrokové sadzby v Japonsku o 1% a úrokové náklady v krajine vzrastú o 25%, keďže Japonsko je krajina s najväčším vládnym dlhom na svete predstavujúcim až 200 mld. USD. Rast úrokových sadzieb by tak mohol byť pre väčšinu svetových vlád katastrofickým. Existuje tak silný tlak zo strany štátov ako aj finančných inštitúcií na ponechanie nízkych úrokových sadzieb.