Nemecká marka (Deutschemark) vystriedala ríšsku marku (Reichsmark) v roku 1948 a stala sa tak menou Západného Nemecka. Neskôr po zjednotení Nemecka sa používala na celom území krajiny a to v rokoch 1990-2002. Od roku 1999 začala byť postupne nahrádzaná eurom.

Nemecká marka je mena, ktorá od roku 1971 výrazne získala, keď voči doláru posilnila z úrovne 3,5 marky za dolár na zhruba 1,5 marky (ak ju prepočítavame konverzným kurzom €1=1,97DEM). Voči košu hlavných mien získala za toto obdobie zhruba 50%. Jej vývoj voči doláru ukazuje nasledovný graf.

 
Míľniky nemeckej marky (história marky)

• Nemecká marka bola niekoľkokrát zhodnotená aj v čase Bretton-Woods, keď z úrovne 4,2 v roku 1948 bola jej hodnota zvýšená na 4 a v roku 1969 na 3,67 voči USD
• Od skončenia Bretton-Woods marka prudko posilňovala z dôvodu exportnej výkonnosti svojej ekonomiky až k úrovni 1,75 na konci 70. rokov
• Vysoké sadzby v USA a pruské posilnenie dolára priniesli oslabenie marky k hodnote 3,3
• Plaza Accord priniesol jej prudké posilnenie a v 90. rokoch sa obchodovala na úrovni pod 1,5

Historický úspech nemeckej marky súvisí s produkčnou schopnosťou nemeckého hospodárstva a konzervatívnou politikou Bundesbanky. Pred zavedením eura bola nemecká marka menou predstavujúcou druhé najväčšie devízové rezervy, keď v roku 1989 to bolo až 20%.

Čo ovplyvňuje nemeckú ekonomiku

Motorom eura je stále Nemecko a jeho schopnosť exportovať, preto nízky výmenný kurz podporuje európsku ekonomiku a naopak vysoký kurz vytvára ekonomické problémy. Menová únia pomohla Nemecku, ktoré takto zvýšilo svoj export do všetkých európskych krajín. Hrozbou Nemecka je však jeho bankový sektor, ktorý nesie výrazné riziká v podobe toxických bankových položiek.