Vynára sa očividná otázka: Prečo by niekto bol ochotný predať akcie spoločnosti za menej ako je jej skutočná hodnota? Dôvod je naozaj veľmi jednoduchý. Investori, resp. špekulanti sa väčšinou rozhodujú na základe svojich emócií, a z toho dôvodu robia veľké chyby pri alokácii investovaných zdrojov. Ako sme už uviedli vyššie, účastníci na akciovom trhu sa správajú buď príliš optimisticky alebo pesimisticky. Niekedy vyženú ceny akcií do extrémnych výšin, a inokedy sú takí deprimovaní, že sú ochotní zbaviť sa svojho portfólia za akúkoľvek cenu.

Nie je celkom nevyhnutné používať na oceňovanie akcií komplikované modely, pretože tieto si vyžadujú veľké množstvo vstupov, a dokonca malá chyba v niektorej premennej môže zapríčiniť obrovské rozdiely vo výsledku. Za 2 základné metódy, ktoré sa používajú pri oceňovaní, by sme mohli označiť tieto: Diskontovaný cash-flow (DCF)a Relatívne oceňovacie modely.

Diskontovaný cash-flow

Tento oceňovací model hovorí, že hodnota akéhokoľvek aktíva je súčasná hodnota (present value) budúceho cash-flow, ktoré je generované aktívami. Tento model je však veľmi teoretický s malou praktickou využiteľnosťou, preto sa mu tu nebudeme venovať.

Relatívne oceňovacie modely

Všeobecne môžeme povedať, že relatívne oceňovacie modely porovnávajú hodnotu jedného aktíva, resp. pasíva k druhému aktívu resp. pasívu. Z tohto porovnania nám vznikne ukazovateľ príznačný pre danú firmu, ktorý môžeme porovnať s ukazovateľmi konkurenčných firiem alebo celého sektora. Na základe tohto porovnania sme následne schopní vytvoriť si mienku o nadhodnotení alebo podhodnotení danej firmy.

Najznámejším pomerom, ktorý sa v praxi využíva je pomer price-to-earnings (P/E). Tento ukazovateľ nám hovorí aký násobok zisku platíme v cene jednej akcie. Napríklad, ak akcia spoločnosti stojí 15 USD a zisk pripadajúci na akciu je rovný 1 USD, pomer P/E = 15. To znamená, že za cenu danej akcie platíme 15 krát viac ako je zisk, ktorý na danú akciu pripadá. Tento ukazovateľ nám môže poskytnúť prvotný pohľad na to, či je daná akcia nad alebo podhodnotená. Hodnota priemerného P/E sa líši od sektoru k sektoru, preto nie je možné jednoznačne vyhlásiť, aká hodnota je pre danú firmu tá správna.

Ďalším, často používaným, pomerovým ukazovateľom je price-to-book (P/B). Tento ukazovateľ pomeruje cenu akcie k jej účtovnej hodnote. Informuje nás, aký násobok vlastného kapitálu spoločnosti platíme v cene jej akcie. Môžeme si ho ale odvodiť aj spôsobom, že porovnáme trhovú kapitalizáciu firmy s hodnotou jej celkových aktív, od ktorých však musíme odpočítať nehmotné aktíva (intangible assets) a dlhodobý dlh. Čím nižšie P/B, tým je akcia relatívne lacnejšia, avšak aj v tomto prípade platí princíp sektorovej rôznosti.

Ešte by sme mali našu pozornosť upriamiť aj na ukazovateľ P/S, tzv. price-to-sales. Ten získame, ak cenu akcie vydelíme tržbami pripadajúcimi na 1 akciu. Pomerových ukazovateľov si, teoreticky, môžeme vytvoriť takmer nekonečné množstvo, avšak nie všetky sú potrebné. Sú to „len“ ukazovatele, ktoré nám síce môžu poskytnúť dôležite prvotné informácie, avšak nikdy by nemali byť dostatočným dôvodom, ktorý rozhoduje o kúpe akcií spoločnosti. Niektoré ďalšie ukazovatele, ktoré sa používajú vo finančnej praxi, sú napríklad price-to-cashflow alebo price-to-dividends.