Smutnou realitou súčasnosti je, že takmer každý, kto investoval za posledných 10 rokov do akciových trhov stratil. Akciové trhy a to ani z dlhodobého pohľadu zďaleka nie sú tak profitabliné ako to často tvrdia finančné inštitúcie. Počúvame o tom, že do akcií sa oplatí investovať s časovým horizontom viac ako 5 alebo 7 rokov. Avšak súčasnosť ako aj história ukazujú, že to nie je pravda. Napríklad pokiaľ by sme investovali do amerických akcií okolo roku 1965, tak by trvalo vyše 20 rokov kým by sme boli v zisku. Podobne sú na tom aj „bezrizikové“ štátne dlhopisy, ktoré strácajú kvôli tomu, že ich výnos je často menší ako rast cenovej hladiny a navyše na príklade súčasných problémov štátov vidíme, že nikdy nič nebude bezrizikové. A preto sa nedajme oklamať ani zmiasť – akékoľvek investovanie vždy v sebe nesie riziko.  Ukážme si však tri najdôležitejšie dôvody, prečo investori prerábajú.

Neskorý nákup

Laická verejnosť takmer vždy nakupuje to, čo im odporúčajú (predávajú) finančné inštitúcie. Finančné inštitúcie odporúčajú produkty, ktoré vykazujú pozitívny historický vývoj. Vždy sú to produkty, ktoré za posledné obdobie zvýšili svoju hodnotu o desiatky percent. Počas tohto rastu obyčajne už dávno nakúpili všetci špekulanti, hedžfondy a iné finančne silné a sofistikované subjekty. Tým, že aktíva nakupovali, ich cena výrazne rástla a často prestrelila svoju opodstatnenú fundamentálnu cenu. Keď sa do nákupov zapojí aj laická verejnosť na vysokých cenách, tak často kupuje už na úrovniach prevyšujúcich rozumnú hodnotu aktíva. Vtedy už cena prestáva rásť, keďže špekulanti predávajú svoje nakúpené pozície verejnosti. Tej ostáva v rukách čierny Peter v podobe draho nakúpeného aktíva. Skutočne, práve masívne medializované nákupy sú obyčajne poslednou fázou rastu cien.

Neakceptovanie straty

Investori sú najhorší špekulanti. Každý dobrý špekulant vie, že nikdy nedokáže s istotu predpovedať kam cena pôjde. Trh je každú sekundu ovplyvňovaný množstvom informácií a rozhodnutím miliónov investorov. Preto každý kto tvrdí, že pozná kam pôjde cena nutne klame. Niekto si to môže myslieť s vyššou pravdepodobnosťou ako ostatní, avšak táto pravdepodobnosť nebude nikdy 100%, naopak – bude často omnoho nižšia. Avšak tento fakt je niečo, čo si takmer žiadny investor nepripúšťa (keď nakupuje napríklad podielový fond, nikdy ho ani nenapadne, že cena by mohla klesnúť). A práve toto je kľúčový rozdiel medzi investorom a dobrým špekulantom – špekulant vie, že pokiaľ nakúpil a cena nejde v jeho prospech, tak sa mýlil a svoju pozíciu uzavrie. Investor však často robí pravý opak – myslí si, že pokiaľ cena poklesla, tak je to dobrá príležitosť na ďalší nákup a tým ignoruje realitu, ktorá mu hovorí, že sa mýli. Nakoniec mnoho „investorov“ skončí tak, že musí uzavrieť svoje pozície kvôli obrovskej strate a investovanie sa pre nich stane celoživotnou traumou. V konečnom dôsledku je to iba preto, že nepočúvali to, čo im trh hovorí a skalopevne sa držali názoru niekoho, kto „iba predával“ svoj produkt.

Drahý nákup

Väčšina investorov si kupuje produkty finančných inštitúcií a platí tak vysoké poplatky za „riadenie“ svojich investícií. Je to extrémne paradoxné, ale „riadené investície“ až vo vyše 80% prípadoch majú horšiu výkonnosť, ako samotný trh (napríklad akciový index). Investor tak platí poplatky často prevyšujúce jeho zisky za horšiu výkonnosť svojich investícií, pričom ak trh ide do straty, tak jeho straty sa kumulujú. Nehovoriac o tom, že investor takmer nikdy nemá na výber – nemôže si zvoliť opačnú stratégiu, nemôže vsadiť proti trhu (ako napríklad predať na krátko, keď predpokladá pokles). Klasický laický investor je tak v drvivej väčšine prípadov obetným baránkom finančných inštitúcií.