Na začiatku bubliny stála bežne jedna cibuľka jeden gulden. Situácia sa však začala rýchlo meniť, keď v roku 1634 vstúpili na trh prví špekulanti. Od roku 1936, kedy vznikol na tulipány trh futures, začala cena dramaticky rásť. Nasledujúci graf ukazuje ako rýchlo mánia vznikla a praskla.

Cena pri bublinách rastie až dovtedy, pokým je dostatok kupujúcich. Ako náhle sa však ich množstvo zníži, nastáva problém. A práve to sa udialo pri cene zhruba 60 guldenov vo februári roku 1937.

Tulipánová kríza prišla nečakane 4. februára 1637, kedy sa nadobro vytratila možnosť predať sadenice druhej strane. Od tohto dátumu až po koniec mája 1637 sa všetky pokusy o koordináciu nákupného procesu medzi obchodníkmi, pestovateľmi a napokon aj samotným Holandskom ako štátnou entitou, skončili neúspešne.

Obrovský optimizmus sa v priebehu niekoľkých dní premení na silný pesimizmus, keď si ľudia uvedomili, že ich majetok v podobe tulipánových sadeníc je iluzórny. Sadenice s hodnotou niekoľko sto tisíc dolárov (súčasnej hodnoty) na začiatku roku 1637, sa zrazu o niekoľko mesiacov neskôr stali úplne bezcennými.

Záver

Na bublinu doplatili najviac tí, ktorí na nej participovali ako poslední, a nakúpili cibuľky najdrahšie. Samozrejme prerobili všetci, aj tí, čo predávali a aj tí, čo nakupovali. Dohody o budúcom odkúpení sadeníc (futures) súdy neakceptovali, pretože sudcovia tento dlh považovali za dlh z gamblingu a preto nevymáhateľný.

Avšak ako to tradične býva – finančná bublina znamená ilúziu bohatstva. Tá znamená vyššiu spotrebu a krátkodobo vyšší ekonomický rast, keďže investície v takomto čase väčšinou nie sú dlhodobo udržateľné. Koncentrujú sa totižto na spotrebu, ktorá sa po prasknutí bubliny vyparí. Po každej finančnej bubline preto nutne nasleduje kríza. Tá holandská trvala mnoho rokov.

Dôležité je ešte upozorniť, že aj táto finančná kríza vznikla z dôvodu rastu peňazí v obehu. Tento krát však hlavným dôvodom nebola centrálna banka ale finančné inovácie – obchodovanie na úver cez produkty futures.